V odbornej i laickej verejnosti sa v ostatnom čase veľa diskutuje o tom, že vedomosti, znalosti a rozhľad našich mladých ľudí nie je dostatočný, že to skrátka so vzdelanosťou ide akosi dolu vodou. A to napriek tomu, že je dnes k dispozícii kopec technických vymožeností, ktoré podávajú znalosti naservírované priamo na tanieri. Mnohí argumentujú tým, že chýbajú veľké vzory... Skutočne niet osobností, ktoré by bolo hodné nasledovať? To hádam nie! Nakuknime do archívov, oprášme busty, knižné diela či rovno vynálezy svetového významu. A neprestaňme sa pýtať! Albert Einstein, autor tohto citátu, určite vedel, o čom hovorí!
 
Celý svet pozná jeho meno. No už menej ľudí vie, že jeho učiteľom na „technike“ vo Švajčiarsku bol Slovák Aurel Bohuslav Stodola (1831-1879), rodák z Liptova. Spoluzakladateľ teórie automatickej regulácie, zakladateľ vedeckej školy parných a plynových turbín, spoluautor originálneho riešenia čiastočne funkčnej protézy, vynikajúci pedagóg, ktorý na spomínanú ETH v Zürichu pritiahol študentov z celého sveta. Nečudo, pretože to bol v pravom slova zmysle človek „renesančný“, ktorého osobnostné kvality právom ospieval v oslavnej óde práve autor teórie relativity.
 
Životná púť Aurela Stodolu nebola jednoduchá. Podstatnú časť svojho tvorivého života prežil v zahraničí, pretože patril k tým slovenským vedcom a technikom, ktorí v dôsledku národného útlaku a zlých sociálnych podmienok nenašli uplatnenie doma. Veď veda na území Slovenska v druhej polovici 19. a na začiatku 20.storočia bola iba Popoluškou. Bez vedeckých inštitúcií, vhodných laboratórií. A tak iba odchod do zahraničia umožnil jemu a mnohým ďalším talentovaným rásť.
 
Aurel Stodola, to bola osobnosť, ktorá dosiahla v cudzine najväčšie úspechy a pocty. Napriek tomu, že jeho osobný život nebol jednoduchý a priamočiary. Ťažkosti a osobné životné peripetie sa predsa nevyhýbajú nikomu, ani veľkým. Pritom všetkom však nikdy nezabúdal na človeka, na tých, ktorí boli v núdzi, na prírodu. Žil skromne a celý svoj majetok venoval polytechnike a do fondu na podporu sociálne slabších študentov.
 
O tom, že to bol skutočne „najväčší z veľkých“ sa presvedčíte sami, ak dočítate rozsiahlu monografiu rovnakého názvu, ktorá vyšla vlani pri príležitosti 80. výročia založenia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Jej autor, Milan Petráš, nazhromaždil množstvo cenných dokumentov a archívnych materiálov, ktoré svedčia o povedanom a v mnohých prípadoch vyvracajú aj mýty a dohady o rodine Stodolovcov, ktorá dala Slovensku viacero významných osobností. Ba čo viac, autentické dokumenty sú aj vierohodným odrazom doby, v ktorej sa Stodola, už za svojho života, stal legendou.
A tak nečudo, že sa zakladatelia Zážitkového centra vedy v Bratislave inšpirovali jeho menom a inštitúciu, ktorej cieľom je zvýšiť u mladých záujem o vedu a výskum, pomenovali Aurelium.
 
Ak teda budete, milí rodičia či starí rodičia, v budúcnosti plánovať prázdninové aktivity pre vaše deti či vnúčatá, zapíšte si do kalendára aj túto adresu. Myslím, že to bude pre vás všetkých zážitok, ktorý potvrdí, že dôležité je neprestať sa pýtať a inšpirovať sa osobnosťami, ktoré tu pre nás zanechali hlbokú stopu.
 
 
Katarína Potoková, recenzentka
 
________________________________________________________________________________
Recenzia zverejnená v časopise Poľnohospodár, 16.2.2018, ročník 62, číslo 6, strana 4: